utorok 6. augusta 2013

Fluorid v pitnej vode – podvod storočia (seriál 11 krokov ku zdraviu, 5.krok)

Prečo sa začal pridávať fluorid do pitnej vody? Kto z toho profituje? Aké nebezpečenstvá skrýva fluorid? Je skutočne tak prospešný pre zuby a kosti? Ktoré štáty zakázali jeho použitie a prečo? Odpovede na tieto otázky sa dozviete v 4.článku môjho 5.kroku ku zdraviu – Pite dostatok čistej vody...

Kedy sa začal fluorid pridávať do pitnej vody?

V roku 1945 sa začal pridávať fluorid do pitnej vody v "záujme" verejného zdravia. Drvivá väčšina zubárov a zdravotníckych pracovníkov žehná a obhajuje používanie fluoridu aj v zubných pastách a aj v pitnej vode. Bohužiaľ sa však jedná o obrovský klam, ktorý sa môže zaradiť medzi podvody storočia. Ešte horšie na tom je, že to nerobia úmyselne, pretože boli hnusne oklamaní zámerne cielenou propagandou. Vyššie zmienené odporúčania sú preto dodnes široko prezentované a vyučované aj na školách a univerzitách.

História zavádzania fluoridu do pitnej vody sa začína v roku 1930, kedy výskumy preukázali, že fluorid pomáha predchádzať zubnému kazu. O viac ako 60 rokov neskôr, Centers for Disease Control and Prevention (CDC) uznalo v USA fluoridáciu vody ako 1 z 10 najväčších úspechov pre verejné zdravie 20.storočia.

Niektoré zdroje dokonca zachádzajú ďalej a snažia sa presvedčiť verejnosť, že fluorid je živina, ktorá pomáha telu budovať pevnejšie zuby a kosti. Jeden takýto zdroj je Usmernenie 2002/46/EC Európskeho parlamentu a výboru, ktorý uvádza fluorid ako jeden z 28 vitamínov a minerálov prípustných na predaj pre ľudskú konzumáciu v rámci Európskej únie.

Avšak v najbližších riadkoch sa dozviete, že to všetko je len dobre zahraný a cielený trik s dobrým marketingom, ktorý podobne ako chlór nie je dobrým biznisom pre vás, ale vynikajúcim pre určité záujmové skupiny. Tento trik bol tak cielene zahraný, že dnes nájdete len málokoho, kto by neveril, že fluorid je prospešný a dokonca by sa bil za svoju "pravdu". Za týmto klamstvom stoja silné politické vplyvy s finančnými a politickými agendami.  Našťastie stále vo väčšej miere sa objavujú lekári, zubári a vedci, ktorí upozorňujú na nebezpečenstvo fluoridu.


Fluoridové začiatky

Pred rokom 1945 bol fluorid známy toxín, ktorý napríklad v roku 1936 Journal of the American Dental Association ohodnotil ako toxín, ktorý je v koncentrácii 1 ppm (časť na milión, čo je 0,0001 %, alebo 1 mg látky v 1 litri roztoku) rovnako toxický ako arzén alebo olovo.

The Journal of the American Medical Association (Časopis Asociácie americkej medicíny) vo svojom vydaní 18.septembra 1943 uviedol, že fluorid je všeobecný protoplazmatický jed, ktorý mení priepustnosť bunkových membrán určitými enzýmami. A editoriál Journal of the American Dental Association z 1.októbra 1944 uviedol, že: „Pitie vody obsahujúcej 1,2 ppm fluoridu (1,2 mg/l, na SVK je limit 1,5 mg/l) spôsobuje vývojové poruchy.

Christopher Bryson, víťaz žurnalistickej ceny, investigatívny novinár a bývalý producent BBC, odhaľuje viacstupňové zneužitie síl vojenských a priemyslových vedcov a úradníkov pre verejné zdravie vo svojej knihe The Fluoride Deception. V knihe opisuje spojené záujmy v 40-tych a 50-tych rokoch medzi hlinikárskym priemyslom, U.S. programom pre nukleárne zbrane a zubárskym priemyslom, čoho výsledkom bolo, že fluorid sa nielen uznal ako bezpečný, ale dokonca zdravie podporujúci. Ako sa to mohlo stať?


Mastermind fluoridových klamstiev

Mozgom vodnej fluoridácie bol Gerald Cox, výskumník z Mellon Institute v Pittsburgu. Cox prijal návrh od Francis C. Fraryho, riaditeľa hlinikárskeho laboratória pre Aluminum Company of America, aby sa pozrel bližšie na dentálny vplyv fluoridu. Žeby chcel Frary pomôcť vyriešiť problémy so zubnými kazmi? Asi ťažko.

V tej dobe neustále rástlo znečistenie životného prostredia fluoridom, ktorý produkovali hlinikárske spoločnosti, s čím sa zároveň zdvíhal aj počet žalôb od poľnohospodárov. Cox mal tiež svoje dôvody vyriešiť problém fluoridového odpadu, pretože Mellon Institute bol hlavný obranca azbestového priemyslu a viedol výskumy, ktoré „dokazovali“ neškodnosť azbestu pre ľudské zdravie, a tým chránili azbestový priemysel od katastrofy.

Hlinikárske spoločnosti si rýchlo uvedomili, že ak nechcú mať na stole stále viac žalôb, musia s tým niečo urobiť. Preto Cox dostal "geniálny" nápad. Premeniť toxický odpadový materiál na zdravie podporujúci produkt. Avšak to nebolo takéto jednoduché. "Našťastie" existoval muž menom Harold Hodge.


Muž, ktorý prehlásil fluorid za bezpečný

Harold Hodge z University of Rochester bol vedúci národný a najdôveryhodnejší vedec, keď v roku 1957 prehlásil, že fluorid je v koncentrácii 1 ppm (1 mg/l) absolútne bezpečný. Dnes však už vieme, že Harold Hodge bol zároveň spolukoordinátor The Human Radiation Experiment, v ktorom hospitalizovaným pacientom  v Rochestri and Oakridge pichali injekčne plutónium.

Jeho účasť na tomto projekte bola odhalená počas prezidentských šetrení týchto experimentov. Takže zatiaľ čo prehlasoval fluorid za bezpečný, nič netušiacim ľuďom pichal plutónium a urán. Prečo by to však tento "mierumilovný" pán robil?

Hodge bol hlavným toxikológom Manhattan Project, čo bola skupina vedcov a inžinierov, ktorí vyvinuli atómové bomby pre 2.svetovú vojnu. Hodge bol zodpovedný za hodnotenie toxicity chemikálií používaných na výrobu bômb. Jedna z nich bola fluorid. Keďže pri výrobe bomby z uránu a plutónia je potrebné veľké množstvo fluoridu, Manhattan Project viedol viaceré experimenty na jeho toxicitu. Keďže sa už vtedy vedelo o jeho nežiaducich účinkoch na ľudí, dobytok či rastliny, bolo potrebné zmierniť verejný odpor voči fluoridovým emisiám, aby sa predišlo prípadným ďalším žalobám.


Kto viedol štúdie o bezpečnosti fluoridu?

Ďalším podporovateľom vodnej fluoridácie bol Robert Kehoe z Kettering Laboratory, súkromného toxikologického laboratória, ktoré produkovalo množstvo správ a štúdií na bezpečnosť fluoridu. Ako sa neskôr ukázalo, Kettering Laboratory bolo sponzorované:

  • The Aluminum company of America (ALCOA)
  • The Aluminum company of Canada
  • The American petroleum institute
  • DuPont
  • Kaiser Aluminum
  • Reynolds Metals
  • U.S. Steel
Kehoe bol tiež členom Fluorine Lawyers Committee (výbor právnikov pre obhajobu fluoridu), ktorý pripravoval rozsiahlu defenzívu pre súdne spory ohľadom fluoridu.

V rámci odhalených tajných spisov Manhattan Project and the Atomic Energy Commission, Christopher Bryson zistil, že toxikologické oddelenie University of Rochester, ktoré viedol Harold Hodge, bolo požiadané, aby vytvorilo medicínske informácie o fluoride, ktoré by pomohli ochrániť vládu pred súdnymi žalobami.

Jedna taká odhalená korešpondenia z Atomic Energy Commission z 8.októbra 1947 uvádza:

„Informácie, ktoré by vyzývali alebo by mali tendenciu podporiť tvrdenia proti Atomic Energy Commission, alebo jeho dodávateľom, napríklad časti článkov, ktoré majú byť zverejnené, by sa mali zmeniť alebo odstrániť.“

Je jasné, že ak by sa vodná fluoridácia uznala za zdraviu škodlivú, U.S. program pre nukleárne bomby a tiež mnohí iní znečisťovatelia prostredia vďaka fluoridu, ako hlinikárske spoločnosti a výrobcovia hnojív, by boli nechaní napospas masívnym súdnym sporom. Predstava, že by Harold Hodge niekedy priznal, že vodná fluoridácia je nebezpečná neprichádza do úvahy, pretože to by mohlo znamenať koniec pre U.S. program pre nukleárne zbrane.


Podvedení zubári

Jediná úloha, ktorú zostávalo urobiť, bolo presvedčiť verejnosť, že fluorid je bezpečný a v správnej koncentrácií vo vode je zdraviu prospešný. Tejto úlohy sa ujal synovec  Sigmunda Freuda, Edward L. Bernays nazývaný aj "otec verejných vzťahov" pre jeho brilantne vykonaný marketing pre tabakový priemysel. The National Institute of Dental Research vybral Bernaysa ako vedúcu osobu za fluoridovú kampaň, ktorá mierila na všetkých lekárov a zubárov v USA.

V 40-tych a 50-tych rokoch sa v USA vysielali TV reklamy, kde lekári a zubári podporovali všetko od cigariet až po pesticídy, preto presvedčiť pár autorít (zubárov), aby povedali "pravdu" o fluoride vôbec nebol problém. Ak by to vyšlo, prakticky by sa odstránili náklady na finančne náročnú likvidáciu priemyselného fluoridu a ešte by na tom aj zarobili. Mnoho zubárov a lekárov však dodnes nevie, že fluorid vo vode nie je farmaceutický stupeň fluoridu, ale toxický vedľajší produkt z tavenia hliníka a fosfát z hnojárenského priemyslu.


Čo je fluorid?

V skutočnosti neexistuje nič ako čistý fluorid. To, čo je nazývané fluorid, je jeden z niekoľkých typov fluoridových zlúčením. Niektoré sú prírodné a iné nie. Jedna z obhajob pre použitie fluoridu bola, že sa nachádza v ľudských zuboch a kostiach. Preto jeho pridávanie cez stravu alebo iné spôsoby má remineralizovať zuby a kosti. Tam by som sa však na chvíľku zastavil.

Prirodzená forma minerálu fluorid, objavená v prírode a ľudských zuboch a kostiach, sa nazýva Apatit (fosforečnan vápniko- fluóro-chloro-hydroxylový). Je to minerál objavený v mnohých častiach sveta a aj keď je uvádzaný ako samostatný minerál, dá sa rozdeliť do 3 podskupín:

  • Fluorapatit (fluoro-fosforečnan vápenatý)
  • Chlorapatit (chloro-fosforečnan vápenatý)
  • Hydroxyl-apatit (základný fosforečnan vápenatý)

Iróniou je, že slovo Apatit pochádza z gréckeho slova "apate", čo znamená podvod.

Vo vašich ústach je prirodzená rovnováha medzi rozpúšťaním hydroxyl-apatitu (fosforečnan vápenatý) a vytváraním zubnej skloviny zo zložiek, ktoré sa prirodzene nachádzajú v slinách. Vaša strava a iné fyzické podmienky posúvajú túto rovnováhu neustále sem a tam. Keď máte viac rozpusteného fosforečnanu vápenatého než by malo byť, vytvorí sa demineralizačný stav nazývaný zubný kaz. Vtedy sa tiež tvoria v zuboch dutiny.

Toto je teda celá prospešnosť fluoridu pre zuby a kosti. Ďalej začína už len klam a podvod.


Aký fluorid sa nachádza vo vode?

Fluorid pridávaný do vody nie je prírodný minerál a ani farmaceutický stupeň fluoridu, je to chemická zlúčenina a toxický odpadový produkt z fosforečnanových hnojív. Existujú 3 základné zlúčeniny používané pri vodnej fluoridácii:

  • fluorid sodný (NaF)
  • kremičitan-fluorid sodný
  • kyselina hydrofluorokremičitanová

Prvý, fluorid sodný, je farmaceutický stupeň a používa sa v toxikologických štúdiách a iných výskumoch pre potencionálne nebezpečenstvo fluoridu. Ďalšie dva sú zlúčeniny používané pre vodnú fluoridáciu. Hlavne sa používa kyselina hydrofluorokremičitanová.

Tieto 2 zlúčeniny sú toxické odpadové produkty vlhkých kefovacích systémov hnojárenských spoločností a sú klasifikované ako nebezpečný odpad, podobne ako je klasifikovaný arzén, ktorý tiež často kontaminuje pitnú vodu. Čo je znepokojujúce, tieto 2 zložky nikdy poriadne neboli testované, pretože na testovanie sa používa hlavne farmaceutický stupeň fluoridu sodného. Preto ich negatívny vplyv môže byť ďaleko väčší ako ukazujú štúdie o fluoride.

Napríklad kyselina hydrofluorokremičitanová je jedna z najreaktívnejších chemikálií pre človeka a dokáže rozpustiť pneumatiku alebo roztaviť betón. A toto sa pridáva do vody v mene záchrany zubov vašich detí.
Ďalšie bežné použitie fluoridu sodného, ktorý je smrteľný jed už v malých dávkach, zahŕňa:

  • Jed na potkany
  • Anestetiká
  • Hypnotiká
  • Psychiatrické lieky
  • Vojenský nervový plyn (sarin)

Takže ako môžete vidieť, chemický fluorid používaný vo vode je úplne rozdielny od prirodzeného apatitu, ktorý pomáha budovať a zosilňovať zuby a kosti. Apatit je organická soľ, ktorá môže byť využitá telom len ak je prijatá zo správneho jedla. Iné neorganické verzie fluoridov sú jedy a telo ich nevie využiť.


Nežiaduce účinky fluoridu

Podľa informácií z Material Safety Data Sheet (Karta bezpečnostných údajov), je fluorid sodný nebezpečný toxín, ktorý môže spôsobiť vážne zdravotné problémy pre:

  • obličky
  • srdce
  • tráviaci trakt
  • kosti a skeletálne štruktúry
  • zuby
  • nervy
Príznaky akútneho predávkovania fluoridom sú:

  • ospalosť
  • slinenie, smäd
  • nevoľnosť, vracanie
  • bolesti brucha
  • hnačka
  • horúčka, potenie
  • ťažké dýchanie
  • stuhnutá chrbtica
  • dermatitída

Taktiež sa uvádza, že fluorid sodný a fluoridové zlúčeniny môžu spôsobiť:

  • systematické toxické efekty pre srdce, pečeň a obličky
  • odčerpanie vápnika z tela a s tým spojenú hypokalcémiu a smrť

Ako fluorid ničí vaše zdravie?

Fluorid je kumulatívny jed a až 98% fluoridu, ktorý prijmete potravou a tekutinami sa absorbuje do vašej krvi cez tráviaci trakt. Odtiaľ zasa vstupuje do bunkových tkanív organizmu. Asi 50% fluoridu, ktorý prijímate denne potravou sa vylúči cez obličky. Zvyšok sa hromadí vo vašich zuboch a kostiach, epifýze (šišinka alebo mozgový prívesok) a iných tkanivách, napríklad v aorte (srdcovej tepne).

Hodnota, ktorá sa uskladní vo vašich zuboch a kostiach, závisí od vášho veku. U detí sa viac než 50% prijatého fluoridu uloží v kostiach, ale u dospelých je to iba okolo 10%. Ako aj v zuboch, fluorid sa uskladňuje v kostiach pomocou iónovej výmeny s hydroxyl apatitom.

Síce sa fluorid aj z kostí postupne rozpúšťa, je to oveľa pomalší proces než sa uskladňuje, takže pokiaľ prijímate fluorid neustále, tak sa s vekom zvyšuje jeho zásoba v kostiach. Preto ak sú vaše obličky poškodené, hromadenie fluoridu sa zvýši a s tým aj pravdepodobnosť poškodenia.


20 najbežnejších zdravotných nebezpečenstiev a problémov súvisiacich s fluoridom:

  1. Zvýšená absorpcia olova
  2. Hyperaktivita alebo letargia
  3. Nižšie IQ
  4. Poškodenie mozgu
  5. Demencia
  6. Narušená syntéza kolagénu
  7. Svalové poruchy
  8. Artritída
  9. Zlomeniny kostí
  10. Rakovina kostí (osteosarcoma)
  11. Zubná fluoróza (farbenie a kôstky na zuboch)
  12. Znížená funkcia štítnej žľazy
  13. Deaktivácia 62 enzýmov
  14. Genetické poškodenie a bunková smrť
  15. Narušenie imunitného systému
  16. Spomalenie tvorenia protilátok
  17. Zvýšený počet rakoviny a nádorov
  18. Zrýchlený proces starnutia
  19. Znížená produkcia melatonínu (spánkový hormón), ktorá vedie ku skoršiemu nástupu puberty
  20. Poškodenie spermií a zvýšená neplodnosť

Tri najbežnejšie rozoberané problémy sú zubná fluoróza, skeletálna fluoróza (kosti sú mäkké a krehké) a narušenie funkcie štítnej žľazy. Avšak viaceré nezávislé štúdie neustále preukazujú škodlivosť fluoridu.

V marci 2006 bola publikovaná správa Fluoride in Drinking Water: A Scientific Review of EPA’s Standards, ktorú vykonal National Research Council of the National Academies. Táto správa objavila viaceré nežiaduce vplyvy fluoridu a zároveň uzavrela, že limit pre fluorid v pitnej vode by mal byť nula.

Dokonca podľa knihy The Crime and Punishment of I.G. Farben od Josepha Borkina, nemecké gestapo pridávalo fluorid do vody v koncentračných táboroch, aby udržali ľudí v letargii a ľahšie nimi manipulovali. Potvrdzuje to aj list napísaný Charlsom Perkinsom z 2.októbra 1954, ktorý prijala Lee Foundation for Nutritional Research.


Fluorid dokáže oklamať mozog

Fluorid sa vo veľkom používa aj pri výrobe liekov. Konkrétne jeho zlúčenina fluorophenyl, ktorá je používaná v antidepresívach ako Prozac, Paxil alebo Rohypnol. Rohypnol je v podstate fluórované válium, takže je ešte silnejší než samotné válium.

Tieto lieky vykazujú viaceré nežiaduce vedľajšie účinky a zároveň brzdia určité enzýmy, vďaka čomu sa môžu chemikálie z iných liekov ľahšie hromadiť v tele. Metabolity produkované fluoridovými zlúčeninami vo vašej pečeni sú tiež schopné preniesť sa cez placentu až k plodu a užívanie liekov ako Prozac a Paxil počas tehotenstva môže spôsobiť vrodené poruchy u dieťaťa. Navyše bolo preukázané, že kojenci, ktorých matky počas kojenia užívali Prozac, mali zníženú rastovú krivku oproti matkám, ktoré neužívali tento liek.


Akému množstvu fluoridu ste vystavený?

V roku 1962 boli v USA stanovené limity 0,7 až 1,2 mg/l v pitnej vode ako ideálna hodnota pre prevenciu zubného kazu s minimálnou zubnou fluorózou. Avšak záležalo to aj od teploty prostredia. Čím nižšia teplota, tým väčšia hodnota fluoridu. Environmental Protection Agency (EPA) prevzala tieto odporúčania v roku 1975 a v roku 1986 ich "vylepšila" na maximálny limit 4 mg/l.

Na Slovensku sa umelé pridávanie fluoridu zakázalo v roku 1990, ale limity pre fluoridy sú stále 1,5 mg/l. Avšak celkové vystavenie fluoridu z vody, zubných pást, jedla či ústnych vôd môže dosiahnuť až 7 mg denne, čo je vyše 400%-né predávkovanie.

Pri vode, zubných pastách a ústnych vodách to však bohužiaľ nekončí. Zubári napríklad často odporúčajú rôzne fluoridové doplnky a liečby. Okrem nich sa však môžete stretnúť s fluoridom v:

  • Potravinách a nápojoch spracovaných fluoridovanou vodou
  • Mechanicky vykostenom mäse
  • V potravinách vďaka rezíduám pesticídov
  • Farmaceutických liekoch
  • Detskej výžive na báze sóje
  • Instantnom čaji

Znížila fluoridácia vody výskyt zubného kazu?

Keď CDC nominovalo fluoridáciu vody ako 1 z 10 najväčších úspechov pre verejné zdravie 20.storočia, svoje tvrdenia podložili grafom, ktorý naznačoval, že odkedy sa zaviedla fluoridácia vody, výskyt zubného kazu výrazne poklesol. Tento graf to na prvý pohľad samozrejme naznačoval. Čo však neukázal, boli údaje, že počet zubných kazov sa znížil celosvetovo bez rozdielu či sa v danej krajine používa fluoridácia, alebo nie.



V roku 2005 bola v časopise Fluoride publikovaná štúdia, v ktorej sa brali do úvahy dáta Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Táto štúdia porovnávala výskyt zubného kazu u 12-ročných detí v 24 krajinách, z toho v 16 krajinách sa nepoužívala fluoridácia vody a v 8 krajinách sa používala fluoridácia. Výsledky štúdie jednoznačne preukázali, že fluoridácia vody nemá žiadny vplyv na ochranu pred zubným kazom. Zníženie výskytu zubného kazu bolo pripísané lepšej ústnej hygiene a zavedeniu zubných kefiek, pást či nití. 

Viaceré krajiny si už dávno uvedomili nebezpečenstvo fluoridu a jednoznačne zakázali vodnú fluoridáciu. Medzi tieto krajiny patrí našťastie aj Slovensko, aj keď povolený limit pre fluoridy je stále príliš vysoký (1,5 mg/l).

Krajiny kde sa používa fluoridácia vody:

  • Austrália
  • Nový Zéland
  • USA
  • Írsko
Krajiny kde sa nepoužíva fluoridácia vody:

  • Rakúsko
  • Belgicko
  • Dánsko
  • Fínsko
  • Francúzsko
  • Nemecko
  • Island
  • Taliansko
  • Luxembursko
  • Holandsko
  • Nórsko
  • Švédsko
  • Japonsko
  • Švajčiarsko
  • Veľká Británia
  • Slovensko


Výsledky z týchto krajín jednoznačne ukazujú, že fluoridácia vody nemá žiadny pozitívny vplyv na zuby. Práve naopak, jedna štúdia z roku 2001 publikovaná v International Journal of Pediatric Dentistry objavila, že deti z Juhoafrickej republiky, ktoré pili vodu obsahujúcu prirodzený fluorid v množstve 3 mg/l, mali väčšie percento zubných kazov ako deti v inej časti JAR, ktoré pili vodu s koncentráciou 0,19 až 0,48 mg/l fluoridu. Na porovnanie, deti z USA majú dvojnásobnýpočet zubných kazov ako deti v JAR. Avšak samozrejme to nie je len o fluoride, ale aj o strave, ktorú konzumujú jednotlivé deti.


Fluoridy v slovenských vodách a vo svete

Na Slovenku je teda limit pre fluoridy 1,5 mg/l. Zároveň je zakázaná vodná fluoridácia. Avšak podľa štúdie afrických detí môžete vidieť, že aj nadmerný prirodzený fluorid nie je zdraviu prospešný. Taktiež sa môžete "prefluoridovať" aj vďaka zubným pastám a nekvalitnému jedlu či nápojom.

Našťastie však nemusíme riešiť fluoridové problémy, ktoré trápia ľudí v USA. Tam sa už roky odohrávajú veľké kampane proti fluoridácii, avšak politici stále mlčia. Zatiaľ nestačili ani viaceré petície a žiadosti, medzi ktoré patrí aj vyhlásenie s názvom Fluoride Action Network (FAN).

Toto vyhlásenie žiada ukončenie fluoridácie vody v USA a je podporené podpismi viacerých odborníkov, medzi ktorých patrí aj víťaz Nobelovej ceny Dr. Arvid Carlsson. V roku 2013 sa za toto vyhlásenie podpísalo už viac ako 4 400 odborníkov. Politikov v USA zatiaľ nepresvedčili ani rozsiahle štúdie, ktoré dokazujú nežiaduce účinky fluoridu a volajú po jeho zakázaní. Harvardské štúdie napríklad preukázali 5- až 7-násobne vyššie riziko rakoviny kostí u mladých mužov, ktorí boli vystavení fluoridu medzi vekom 6 až 8.

Niet však divu, že politici ďalej ignorujú vedecké štúdie, keďže nejde o ich nedostatok. Politici v USA boli už od začiatku vodnej fluoridácie upozorňovaní, aby sa vyhýbali fluoridovanej vode. Zároveň im boli do Kongresu dovážané fľaše s pitnou vodou z horských prameňov. Aj z týchto dôvodov si obyvatelia Spojených štátov budú musieť ešte asi chvíľu počkať, kým sa natrvalo zbavia fluoridovanej vody.  


Ako sa vyhnúť fluoridu?

Vedeli ste napríklad, že veľké rodinné balenie fluoridovanej zubnej pasty obsahuje toľko fluoridu, že by zabilo 11 kg vážiace dieťa? Deti často prehĺtajú zubnú pastu, preto pokiaľ máte malé deti, dávajte veľký pozor. Skutočné riešenie však pozostáva z používania bezfluoridových zubných pást, ktoré bežne kúpite v drogérií.

Kľúčom ku zdravým zubom však nie sú zubné pasty, ale kvalitná ústna hygiena a tiež strava, ktorá by mala byť bohatá hlavne na zeleninu a zároveň by ste sa mali vyhýbať rafinovaným cukrom a technologicky spracovaným potravinám.

Pokiaľ chcete odstrániť fluorid z vody, budete potrebovať reverznú osmózu, pretože filtračné kanvice ho neodstránia. Bez debaty ho neodstráni varenie, úprava potravín, ani samotné trávenie. Neodstráni ho ani jednoduchý uhlíkový filter. Myslite však na to, že nie je dôležitá len voda, ktorú pijete, ale aj voda, v ktorej varíte a umývate potraviny. Taktiež aj voda, v ktorej sa sprchujete a kúpete, pretože pokožka dokáže absorbovať veľké množstvo toxínov.  

Eliminácia fluoridu je teda ďalší krok na ceste ku zdraviu, ktorý by ste mali urobiť. Samozrejme sa nemusíte hneď báť a rýchlo nakupovať filtre, avšak z dlhodobého hľadiska bude pre vás prospešné, ak si dáte urobiť rozbor vody a pokiaľ nebudete spokojný, radšej si zadovážte aspoň filtračnú kanvicu, ktorá vás prinajmenšom ochráni pred nadmerným chlórom, pesticídmi, baktériami a ťažkými kovmi. Prevezmite teda kontrolu nad svojim zdravím a vykročte za šťastnejším životom.